Bútľavá vŕba

„Začnite s vysťahovaním!“ vyhlásil pred šesťdesiatimi štyrmi rokmi Ján Golian, náčelník štábu pozemného vojska v Banskej Bystrici, a my si ten hrdinský čin a akt vzdoru rok čo rok (spolu s vlajkami SNS) pripomíname. Teší nás, že aspoň raz v histórii sme povstali a buchli si do stola. Pár krát sme ešte buchli za prítomnosti komunistov, ale odvtedy sme ticho. A bijeme sa už len do pŕs – lebo cudzie nechceme a svoje si nedáme...

Som prekvapený, keď sa k povstaleckému buchotu vyjadrí niekto taký, ako poslanec za Smer Ján Podmanický. Ten v ankete denníka SME povedal:

„Vnímam pozitívne každú udalosť, ktorá prispela k pádu diktátorských režimov, ktoré sa snažia s ľuďmi manipulovať. SNP je významným príspevkom v boji proti fašizmu.“

Vety sú to pekné, utešené. Čoby nie. Len ma trošku škrie, že ich povedal práve Podmanický. Ten, kto neodmysliteľne patrí do „štvorlístka“ básnikov/politikov (Podmanický – Rydlo – Holeštiak – Kubica) píšucich oslavné ódy plné obdivu k prezidentovi Tisovi.

„Tisa vo veršoch fanaticky vykresľujú ako ‘náš poklad, slnka lúč‘, ‘apoštol‘ či priam ‘majster slova zlatoústy‘, ktorý bol, ako inak, ‘svietiacim majákom, skvelým lodivodom, ktorý viedol národ pod oblúkom Tatier‘.

Ján Štrasser o ich zbierke povedal:

„Vydanie tejto antológie je skutočne obludnosť. O tom niet sporu. Ako celok ide o fašizoidný produkt, ktorý oslavuje vojnového zločinca a verného spojenca Hitlera.“

...

I ja som tento víkend začal s vysťahovaním. Nie hrdinsky, nie vzdorovito. Iba z núdze, lebo môj čas v hlavnom meste sa zavŕšil. Zanechal som tam separatistov, fľašu octu (v tej čarovnej nezaujímavej plastovej fľaši, do ktorej sa plnil už od nepamäti), nedočítane noviny a pleseň v sprchovom kúte. Zobral som si len nejaké fotografie, dieru v bankovom účte a cenné skúsenosti i spomienky.

Spomienky na mesto, na ľudí, na prácu. Aj spomienku na to, ako sme žili. Keď som v múzeu pozeral fotografie, dokumenty a videozáznamy z našich dejín – teraz mám na mysli najmä pamäti na cisára Františka Jozefa I., spomenul som si na slová Silvie Ruppeldtovej:

„Slovák o sebe radšej živí mýtus, že je potomkom národa rabov, že nemal vlastných kráľov, než aby uznal uhorských či rakúskych panovníkov za svojich.“

Prišlo mi ľúto – ľúto, že neviem, čo sú rabovia (rabi?) a že tie slová sú pravdivé. Tvárime sa, akoby sme celé stáročia žili v smrteľnom zovretí maďarizácie, germanizácie a „bohemizácie“. A pritom ich história je aj naša. Nemyslím, že sme boli len príveskom! A mrzí ma aj to, že...

„...dôvodov na pozitívne vlastenectvo bolo málo, tak nám zostalo len definovať sa cez našu nenávisť, najskôr k Čechom, potom k Maďarom a namiesto poctivého skúmania dejín sa nám servírujú mýty o sociálno-demokratickom zbojníkovi Jánošíkovi a ‘starých Slovákoch‘.“

Ako som už povedal, začal som s vysťahovaním. Aj som ho úspešne ukončil. Vrátil som sa do mesta s čistejším vzduchom a intenzívnejším nočným pokojom. Do mesta, kde parlamentnú „elitu“ rovnocenne supluje matičná. Do mesta, kde sú šoféri autobusu citlivejší k cestujúcim. Do mesta, kde sú vlastne citlivejší úplne všetci. Sú iní. A hádam lepší – okej, už som to prehnal a nechal sa uniesť; beriem späť :)

Len jedna poznámočka na záver: v bratislavských autobusoch býva často oznam: „Nenič ma, slúžim hlavne Tebe!“ V tých našich je napísané: „Nenič ma, slúžim všetkým“. Je to zdanlivo malý rozdiel. Ale o niečom možno vypovedá... Možno.

- - - - - -

Ak sa vám text páčil, môžete ho podporiť na vybrali.sme.sk. Ďakujem.

Práve ste dočítali Browser, pravidelnú rubriku blogu Bútľavá vŕba, ktorá vychádza každý pondelok. Ostatný Browser si môžete prečítať tu. Archív všetkých Browserov nájdete tu.

Chcete sa stať pravidelným čitateľom Browsera?
Pridajte si nás do svojej RSS čítačky, alebo využite e-mailovú notifikáciu.

Označenia: Browser

Denník Mladá Fronta Dnes prišiel v pondelok (25. augusta 2008) so zaujímavým porovnaním európskych miest, podľa ktorého musia Slováci najdlhšie pracovať, aby si v Bratislave mohli kúpiť vlastný byt. Českí novinári sa však vo výpočtoch zmýlili.

MF Dnes tvrdí:

„...průměrně vydělávající Čech si musí na byt v hlavním městě o 68 metrech čtverečních odpracovat přes patnáct let (za předpokladu, že svůj celý hrubý měsíční výdělek uspoří). Zatímco například Němec si ho může pořídit už za necelé tři roky. Nejdelší čas pak na vlastní bydlení ve své metropoli spoří Slováci. Ti na něj musí s průměrným platem vydělávat přesně devatenáct let.“

Vyplýva to z výpočtov, ktoré vychádzajú z analýz cien bytov vo veľkých európskych mestách. Vysoká cena bytov v Bratislave podľa článku súvisí rýchlom ekonomickým rastom regiónu, nedostatkom bytov a očakávaním zavedenia eura.

„Cena standardního bytu se tak v Bratislavě vyšplhala v přepočtu na 3,6 milionu korun. Slovák s průměrným platem 20 443 slovenských korun (15 806 Kč) by na tento byt musel vydělávat 228 měsíců, tedy nejdéle ze všech evropských obyvatel.“

Autori upozorňujú, že ceny bytov sú len orientačné, lebo nie je jednoduché porovnávať ich ceny. Tie sa totiž od seba líšia v závislosti od typu budovy, jej veľkosti, veku, vybavenosti a lokality. To však nie je jediným nedostatkom porovnania.

Autori sa dopustili elementárnej chyby, keď pri výpočtoch využívali hrubú mzdu obyvateľov v sledovaných krajinách. Napríklad švédsky Štokholm by pri počítaní s čistou mzdou dopadol podstatne horšie, keďže dane sú v tejto severskej krajine skoro na úrovni 50 percent.

Táto chyba teda úplne mení výsledky a poradie. Českí novinári sa teda mýlili a ich závery sú scestné. Táto správa je potešujúca – z čírej škodoradosti; zo zistenia, že Bratislava asi nebude najdrahšia v Európe; a preto, že nie len fašisti a nevzdelané prostitútky v slovenských denníkoch sú omylní, ale že sa to stáva aj na pokrokovom Západe.

Jedno je však na zaplakanie. Na byt v Bratislave musíme robiť ešte dlhšie ako písali v MF Dnes...

(Poznámka: Priznávam, že tento postreh som si nevycucal z prsta, keď som do hĺbky analyzoval presnosť a transparentnosť v českej tlači. Iba som bol v správnom čase na správnom mieste a počúval bystrých kolegov v práci. Patrí im večná vďaka a úcta! :)

- - - - - -

Ak sa vám text páčil, môžete ho podporiť na vybrali.sme.sk. Ďakujem.

Chcete sa stať pravidelným čitateľom blogu Bútľavá vŕba?
Pridajte si nás do svojej RSS čítačky, alebo využite e-mailovú notifikáciu.

Cítim mravnú povinnosť vysloviť niekoľko významných slov o púšťou pokrytej krajine egyptskej, kde som sa pred časom prechádzal a dýchal teplý vzduch vanúci od Červeného mora. Chcem týmto textom pokračovať v sérii spravodajských, historiografických a geografických bludov, ktoré tu občas publikujem a staviam nimi tento blog na pokraj dôveryhodnosti, na samé dno relevancie a pravdivosti. Nemožno mi veriť ani dobrý deň. Ani dobrú noc. Nič. A blá bla.

Hneď na úvod prezradím niečo o mojej nohe. Viete, kdekoľvek na svete ňou vkročím, ľudia o mne hneď vedia, že som bezbožným neveriacim psom. Obyčajným pohanom. A nemusím ani držku otvoriť, ani tváriť sa pochybovačne (a hereticky). Stačí, že pevnou nohom stúpim kdekoľvek na zemi, postavím sa ako dáky kolík a ľudia moju bezbožnosť cítia. Je tomu tak na katolíckom Blízkom východe (rozumej v škole v Ružomberku), ja tomu tak v bratislavskom Modrom kostolíku i v moslimskom svete. Konkrétne v Egyptskej arabskej republike, o ktorej teraz bude reč.

Nie je to tak dávno, čo som nohu svoju pohanskú položil na egyptskú prašnú pôdu. Teatrálne a povýšenecky som si nasadil slnečné okuliare (mimochodom, tento týždeň sa mi zlomili, isto vás to zaujíma) a premeral som si ozbrojených colníkov pred letiskom. Môj kamenný xicht (ksicht?) nemal dlhú trvanlivosť, lebo som sa s úškľabkom pozrel na otca ako sa v silnom púštnom vetre pokúšal zapáliť si cigaretu. Márne. Nanešťastie bol v hotelovom komplexe vietor slabší a otcovi nič nebránilo zapaľovať tabak v bielych papierikoch a vdychovať ten dym a smrad.

Ale vlastne, prečo nefajčiť, keď ste v krajine, kde vás isto zabije niečo inšie ako nikotín. Bomba v turistickom centre páchnucom sodomiou vás síce nezmárni, ale iba očistí od špiny kapitalistického Západu a navráti vás k bohu. Ale zabiť vás môže tunajšia mizivá hygiena, či budova, ktorá sa škodoradostne zosype práve na vás, lebo jej posledná statická revízia sa konala ešte za čias Imhotepa. Veru, v Egypte nie ste nikde v bezpečí. Veď už nápis v pyramíde v Gíze hlása, že „smrť rýchlym krokom zastihne toho, kto naruší pokoj Faraónov“. Proti takejto kliatbe nepomôžu Vizínky, homeopatiká ani lieky proti celulitíde. Človek sa musí spoľahnúť len na svoju vnútornú silu a jednoducho riskovať.

Odvážnych ľudí sú tisícky a prichodia zo všetkých kútov sveta. Niektorí sa síce zo stretnutia s faraónovou kliatbou doslova poserú, ale ani to ich neodradí. Turistov je toľko, že umožňujú Egyptu žiť z cestovného ruchu. Inak je totiž hospodársky zaostalý ešte od čias, keď ho mali pod patronátom osmanskí Turci.

Ste len slzami a potom bohov

Prečo je faraónova kliatba tak mocná? Pretože sám faraón je potomkom egyptských bohov. Tých síce bolo mnoho – nik nevie koľko, teórie ich vzniku sú nejednotné a Egypťania svojich bohov v dejinách všelijako spájali, párovali a priznávali im v každom období inú moc, no silu a význam im dodnes nemožno upierať. Ani ak máte pohanskú nohu, ako mám ja.

Podľa jednej z teórií bol prvým a najvyšším boh mužského pohlavia, Atum. Ten stvoril boha vzduchu Šov a bohyňu vlhkosti Tefnut prozaicky a originálne – masturbáciou. Podľa Wikipédie na Bremner-Rhindovom papyruse o tom Atum povedal: „Moja päsť sa stala mojou družkou“ a ďalej „súložil som so svojou dlaňou“. To však nie je jediný prípad podivného plodenia. Známy boh so sokoľou hlavou Horus bol splodený matkou Izis s niektorou časťou tela boha Osirisa, ktorého na 14 častí roztrhal boh púšte a chaosu Seth. Nesmejte sa, ste ľudia, takže ste boli stvorení zo sĺz (tí krajší, napr. ja) a potu (úbohý zvyšok) boha Ra.

Práve s bohom Ra, jedným z najvýznamnejších v starovekom Egypte, sa mal faraón spojiť po svojej smrti a mal zaujať miesto po jeho boku na slnečnej bárke. Aby sa mu uľahčil posmrtný výstup na nebesá, stavali sa faraónom schody do neba, dnes nazývané pyramídami. V Egypte ich je vyše 80 a niektoré sa stavali aj viac ako dvadsať rokov (pre priblíženie zhruba toľko, ako nová budova Slovenského národného divadla).

Pyramídy sú opradené pavučinou tajomstva a pošpinené slizom konšpiračných teórií a senzácií. Niektoré hlásajú, že tieto monumenty sú posolstvom príchodu Ježiša, iné, že išlo o navigačné body pre prichodivších mimozemšťanov (čo potvrdzuje aj film Hviezdna brána). Nemusíte ani dlho pátrať, aby ste objavili zvesti o tom, že pyramídy – a vlastne aj celú slávnu Egyptskú ríšu vybudovali tí, čo ušli a prežili potopenie Atlantídy. Ako dôkaz slúži skutočnosť, že vedľa pyramíd v Gíze bola objavená loď.

Nech už je ako chce, ja vám prezradím niečo, čo nemožno spochybniť. Viete, pyramídy... ako by som to... proste, chcem povedať, že pyramídy... pyramídy smrdia trusom! Ťavím trusom. Neradno preto hľadieť len na ich hrdo vztýčený vrchol. Občas sa oplatí pozrieť sa aj pod nohy.

Ženy sa už môžu rozvádzať

Čo sa týka Egypťanov samotných, sú to milí ľudia. Sú usmievaví a tešia sa, ak ich tiež počastujete svojim úsmevom (alebo im dáte nejaký bakšiš). Vyše 90 % tvoria moslimovia, zvyšok kresťania. Všetci majú hlboký zmysel pre rodinu. Ich mená odkazujú na svojich otcov, starých otcov a aj pradávnych zakladateľov rodu. Ženám sa mená po svadbe nemenia, hoci niekedy preberajú meno svojho najstaršieho syna. Do roku 2000 sa mohol rozviesť len muž, dnes už aj ženy.

Egypťania sú vynikajúci obchodníci a neboja sa chopiť každej príležitosti na malý zárobok. Dokázali by turistom predať aj vrecko obyčajného piesku z všadeprítomnej púšte. Vyjednali by fantastickú cenu a presvedčili natvrdlého cudzinca, že urobil skvelý obchod a môže byť šťastný. Vy vyjdete z obchodíka, víťazoslávne držíte v ruke vrecko obyčajného piesku (Made in Egypt) a tešíte sa, že ste nezaplatili ani polovicu z pôvodnej ceny. Obchodník vám zamáva na rozlúčku, zakričí „Gudbáj máj beest frend!“ a za desať minút už núka inému „best frend“ fantastický piesok za „very gút prajz“.

Ani sa na hlučnej ulici nerozkukáte a už pri vás zastaví taxikár. Sami sa núkajú, prehovárajú vás, aby ste sa zviezli. Nastúpite a idete späť do hotelového komplexu, kde je všetko iné ako v Egypte samotnom. Ako štát v štáte. Platí iná mena, iný jazyk, iná kultúra. Nie je tam bieda a prach. Ani žiadne rozpadnuté a nedostavané domy. Egypťania totiž neraz žijú v bytovkách, ktoré nie sú dostavané do konca. Niekedy chýba strecha, niekedy aj niekoľko poschodí. Ale dolné poschodia sú už obývané.

Keď vidíte tie nedokončené domy, pýtate sa sami seba, či egyptskí muži neurobia nič poriadne a až do konca. Ale príde vám hlúpe a indiskrétne overovať si túto hypotézu u egyptských žien. Ešte by vás tie zahalené stvory označili za bezbožného psa. Obyčajného pohana, čo im svojou drzou nohou šliape po cti.

Necháte otázky nevyslovenú. Zdvihnete nohu z prašnej egyptskej pôdy a nastúpite do lietadla. Keď stúpate k slnečnej bárke boha Ra, vyzriete von okienkom a tíško zašepkáte: „Gudbáj máj beest frend!“

- - - - - -

Ak sa vám text páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk.

Práve ste dočítali Browser, pravidelnú rubriku blogu Bútľavá vŕba, ktorá vychádza každý pondelok. Ostatný Browser si môžete prečítať tu. Archív všetkých Browserov nájdete tu.

Chcete sa stať pravidelným čitateľom Browsera?
Pridajte si nás do svojej RSS čítačky, alebo využite e-mailovú notifikáciu.

Označenia: Browser

Čas plynie, bolo povedané už dávno a odvtedy sa veľa nezmenilo. Akurát Maďari ukradli Sumerom kolesá, zostrojili koče a „dokočovali“ to z Mongolska až pod Karpaty. A keď došli až hen k mútnym vodám Dunaja, čo nevidia?! Pár utopencov pod starnúcim Starým mostom (čakajúcim na rekonštrukciu) a Milana Urbániho s Tesco igelitkou, ktorú rýchlym krokom a celý spotený odnáša do pochmúrneho a strach naháňajúceho sídla HZDS. V okne mu už máva Zdenka Kramplová, ktorá po čase zamávala aj budove ministerstva poľného a maštaľného hospodárstva. Bola z nej totiž vyhodená. Vykopol ju ten, čo ju už dávnejšie nazval „hruštičkou húževnatou“ (Pomôcka: Ryba smrdí od hlavy, Mečiar tiež). A aby nešla s prázdnymi rukami, vykydlo sa na ňu ešte trochu svinstva, čo v Hnutí napochytro našli (majú ho ale ešte dosť aj pre iných drzáňov netransparentných).

Maďari si pri tomto pohľade preglgli až im vo vyschnutých krkoch zapraskalo a rozhodli sa radšej ostať na južnej strane Dunaja. Nie je to síce bohviečo, ale späť do púšte Gobi sa im nechce. Asi aj preto, že na východe sa začali hlučné presuny ruskej armády do krajiny Gruzínskej. Kruté boje Dávida s Goliášom ich neláka uzrieť z blízka, oni sa k nim radšej ani nebudú vyjadrovať. Hoci: „Maďarská vláda a politická elita sú schopné do sekundy reagovať na zmätené reči bláznivého slovenského politika, v porovnaní s tým je súčasná zdržanlivosť (vyjadriť sa k vojne, pozn.) vyslovene trápna“ (citované z maďarského denníka Népszabadság).

Domov sa maďarskému národu nechce aj preto, že neďaleko ich pradomoviny oxidujú čínsky komunisti, ktorí sú kapitalistickejší ako ktorýkoľvek západný štát. Radšej ostanú tu a budú mať Balaton, než hen na východe nekonečné stepi. Radšej tu ostať nepochopeným národom z ugrofínskej jazykovej skupiny, než ležať medzi dvoma mocibažnými mocnosťami. Radšej mať za suseda zbytočných a spolitizovaných Matičiarov, ako počúvať oslavy príchodu nového roku inokedy ako na Silvestra.

A tak ostali. Postavili si stany, neskôr hrady, paneláky a business centrá. A čakajú, kedy sa im ich severný sused bude vyhrážať, že ich hlavné mesto zrovná „na tankoch“ (lebo chcú vykonať genocídu na slovenských Rómoch).

A čas plynie, bolo povedané už dávno a odvtedy sa fakt veľa nezmenilo...

- - - - - -

Na tomto mieste, by každý normálny blogger svoj text ukončil. No svedomitý [budúci (?)] novinár a blogger svojim čitateľom, ktorí sú lační po poznaní a múdrosti ako takej, ponúka i bohatú prílohu. (Tajne pri tom dúfa, že mu hlasovaním na vybrali.sme.sk pomôžete zviditeľniť sa v informáciami preplnenom svete. :) Preto ak chcete vedieť viac, ak chcete investovať trochu času kvôli vlastnému vzdelaniu, zhlboka sa nadýchnite a čítajte ďalej. Dozviete sa veľa novôt z domova, cudziny i z diania na sieti. Zároveň bude doplnené to, čo vo vyššie spomenutom texte bolo len letmo načrtnuté. A tiež pochopíte titulok článku. Takže - príjemné čítanie a úspešný týždeň!

- - - - - -

Novoty z domova

Vo vláde skončila ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová. O jej odvolanie majestátneho Vodcu Slovákov požiadal majiteľ Elektry Vladimír Mečiar. Oficiálnym dôvodom je netransparentný tender na informačné technológie na ministerstve a škandál okolo darcov HZDS. K dôvodom na odvolanie sa vyjadruje aj komentátor denníka SME Peter Schutz:

„Skutočné dôvody pádu Kramplovej sú nejasné, jasné je iba to, že ak politická zodpovednosť v HZDS neexistovala 17 rokov, tak v auguste 2008 je pravdepodobnejšia snehová víchrica a cunami v Gabčíkove, ako jej zrodenie.“

K podozrivým darom Hnutiu, ktorému napríklad sedem miliónov daroval invalidný dôchodca žijúci v ošarpanej garsónke sa Kramplová vyjadrila:

„Na Západe poznám veľa ľudí, ktorí sú nesmierne bohatí, chodia v ošúchaných rifliach (...) Starí ľudia majú iné hodnoty. (...) Nespochybňovala by som hodnoty tých ľudí. Nie každý, kto má veľa peňazí býva v luxusnom dome. Ako človek na dôchodku to možno nepotreboval. (...) Starý človek asi rozmýšľa inak. Boli to jeho úspory, prečo by to nemohol urobiť.“

Vyhodením Kramplovej z ministerského kresla na Slovensku končí posledná žena vo vláde. Ostali tam už len samí chlapi a jeden mimozemšťan. Keď túto skutočnosť zistili feministické hnutia, v okamihu ohlásili pripravované demonštrácie pred Úradom vlády. Podarilo sa nám spojiť s nemenovanou členkou organizačného výboru protestnej akcie, ktorá nám prezradila, že feministky z celého Slovenska smerujú do Bratislavy (Národná diaľničná spoločnosť a Dopravná polícia preto varujú pred zvýšeným počtom žien za volantom) a budú pred Úradom vlády držať hladovku (čiže grepovú alebo kapustnicovú diétu), „kým premiér nezaručí rovnosť pohlaví vo vláde“. V bratislavskej pobočke feministického združenia Riasenka&Špirála sa už údajne pripravuje tlač veľkých transparentov z riasených a vzdušných materiálov, ktoré sú hitom tohto leta. Transparenty majú hlásať: „Ženy sú zárukou harmónie a úspechu“, „Volebné právo nám nestačí!“, „Radičová na hrad!“ alebo „Nech žije slovenská parenica!“.

...

Ján Slota sa na nedávnych celým Slovenskom pripomínaných oslavách 145. výročia vzniku Matice slovenskej nechal počuť, že Maďari pochádzajú z púšte Gobi v Mongolsku. Poddaní ho však nepochopili správne. Nebola to výčitka, Slota len poukazoval na to, ako ďaleko to môže pracovitý národ s pevnou vôľou dotiahnuť.

Novoty zo zahraničia

Ruský útok v Gruzínsku vyvolal celosvetové pohoršenie, ale nik sa neodhodlal proti Moskve akokoľvek zakročiť. Spravodlivosť preto vzali do rúk ruské bobry, ktoré prehrýzli strategický kábel na juhouralskej železnici. Tá patrí medzi veľmi dôležité objekty pre ruskú armádu. Písala o tom Petra Procházková, ktorá sa vo svojom článku zamýšľa aj nad tým, ako by asi dopadlo Slovensko, keby sa rozhodlo bombardovať predmestie Budapešti, lebo Maďari útočia na rómske dediny. Procházková si myslí, že keby Bratislava chcela obsadiť Maďarsko, aby zabránila genocíde na Rómoch, svet by ju tvrdo potrestal. (Ja si myslím, že Slovensko by našim južným susedom v prípadnom útoku na rómske dediny dokonca pomohlo. Veď rasizmus a xenofóbia sú u nás silne zakorenené, nadanie nesprávne sa rozhodnúť je našim národným príznakom. A špinavú robotu radi necháme robiť iných, aby sme sa následne mohli tváriť nevinne, či dokonca ako poškodení, ktorí o ničom netušili.)

Napriek tomu, že rusko-gruzínska vojna pripomína súboj Dávida s Goliášom (Rusi majú 32 tisíc tankov a vyše 1800 bojových lietadiel, Gruzínci majú tankov len 128, lietadiel osem), aj za pomoci nasadenej brazílskej špecializovanej jednotky, sa Gruzíncom podarilo vybojovať dva ťažké boje. Gruzínsky džudista Irakli Cirekidze porazil vo finále Rusa Ivana Peršina a pôvodom brazílske volejbalové duo Cristina Santannová a Andrezza Chagasová, ktoré už dva roky vlastní gruzínske pasy, porazilo v plážovom volejbale ruský tím.

...

Svetové média priniesli informáciu, že dievčatko, ktoré spievalo pieseň na otváracom ceremoniály olympijských hier, bolo nedostatočne pekné, a preto ho na pódiu nahradilo iné, spievajúce na plejbek. Prezradil to hudobný režisér ceremoniálu. To by nebolo také strašné, veď (možno) ani Britney nenaspievala všetko sama, ale správa pokračuje a píše sa v nej, že pre väčší efekt ohňostrojov boli niektoré pasáže vopred vytvorené. Áno, niektoré ohňostroje neboli skutočné! Nakrútili ich pre prípad zlej viditeľnosti zapríčinenej smogom. Som zvedavý, kedy sa objaví správa, že vlastne celý ceremoniál sa neodohrával v Pekingu, dokonca ani v Číne, ale úplne inde (šepká sa čosi o tom, že by to mohlo byť malajské Kuala Lumpur).

Na sieti...

...sa Wabt zamýšľa nad tým, ako sa s vynachádzaním všakovakých vôni usilujeme o „vzájomnú pachovú prijateľnosť“ a stávame s tak „pachovými pokrytcami“ pokrývajúcimi svoje telo umelými vôňami.

...

Zaujímavý pohľad na olympiádu v Pekingu, no najmä na Čínu samotnú ponúka Edo Chmelár. Okrem iného píše:

„...Čína je kapitalistickejšia ako ktorýkoľvek západný štát. Všetko poľnohospodárstvo je sprivatizované, väčšina priemyslu tiež a okrem energetiky ceny nie sú nijako regulované (dokonca ani bývanie, ako na Slovensku). Prístup na trh je úplne slobodný, slobodnejší ako v okolitých ázijských krajinách.“

„Kým my tu konštruujeme neexistujúce hrozby z Iránu a podvyživenej severnej Kórei, Čína v tichosti dorastá na šovinistickú vojenskú veľmoc s veľmi nepríjemnou asertívnou diplomaciou, ktorá západnému svetu narobí väčšie starosti ako všetky súčasné pseudoproblémy dohromady.“

...

Poznámka: Autor si zakladá na tom, aby čitateľ nedokázal rozlíšiť realitu od fikcie. Tak ako tomu bolo napríklad tu, tu aj tu. A tak tomu bude na večné veky. Aj tak je všetko to, o čom tu píšem, hlúposť a zbytočnosť. Márnosť nad márnosť. Veď jediným dôležitým na tomto svete je... zdravie... či láska? Alebo to boli peniaze? No, to už nechám na Vás...

Dovidenia opäť v pondelok :)

- - - - - -

Práve ste dočítali Browser, pravidelnú rubriku blogu Bútľavá vŕba, ktorá vychádza každý pondelok. Ostatný Browser si môžete prečítať tu. Archív všetkých Browserov nájdete tu.

Chcete sa stať pravidelným čitateľom Browsera?
Pridajte si nás do svojej RSS čítačky, alebo využite e-mailovú notifikáciu.

Označenia: Browser